Karanténna stanica pre opustené, týrané a zranené psy v Humennom je pripravená prijať prvých obyvateľov.
Slávnostné odovzdanie stanice naplánovalo Občianske združenie Pomáhaj a chráň na utorkový podvečer pri príležitosti aktivít Humenné sebe v rámci osláv Dní mesta.
Na začiatku bola Tinka
Humenská karanténna stanica pre psíky na nachádza v priemyselnom areáli na výpadovke z mesta smerom na Medzilaborce.
Má svoj príbeh.
„Areál bývalého Agrostavu strážila vlčiačka Tinka. Presne na tom mieste, kde je dnes stanica, mala svoj koterec. V areáli som našla vyhodeného psíka, neskôr mačku, potom pribudol ďalší vyhodený pes. Pochopila som, že je ľahké vziať si zvieratko z ulice, problém nastáva, čo s ním ďalej. Potreba útulku bola viac ako aktuálna,“ hovorí predsedníčka združenia Pomáhaj a chráň Ľubica Kizáková.
Ideálne miesto
Zanietená milovníčka zvierat, ktorá pracuje ako účtovníčka a v areáli má prenajaté kancelárske priestory, natrafila na ľudí rovnakej krvnej skupiny.
„Tinka bola veľmi zanedbaná. Keď ochorela, liečila ju veterinárka Lenka Lisá. Spolu so Stanislavou Rutrichovou a Andreou Havlíčkovou sme pred dvomi rokmi založili združenie. Naším snom bolo zriadiť útulok,“ pokračuje.
Aktivistky postupovali krôčik po krôčiku.
„Hľadali sme vhodné priestory. Bývalé vedenie mesta s nami nekomunikovalo, nechcelo nám pomôcť. Napokon sme si osvojili myšlienku doktorky Lisej, aby útulok bol v areáli, kde žila Tinka. Je to ideálne miesto v blízkosti lesa, potôčika, chládku, ďalej od obytnej zóny,“ hovorí Kizáková.
Pomohli aj dobrí ľudia
Vytrvalosť a zanietenosť dobrovoľníčok otvorila sprvu zatvorené dvere majiteľa areálu Miroslava Baloga, ktorý s prenájmom časti pozemku v areáli napokon súhlasil.
„Ocenil náš entuziazmus. Neskôr sa zmenilo vedenie mesta, prišli noví poslanci, ktorí za nás tvrdo bojovali. Získali sme finančný príspevok od mesta. Od prvotného zámeru zváraných kotercov sme sa napokon dopracovali k riadnej stavbe: murovaným kotercom, ktoré sú doslova bytom pre psíkov,“ zdôrazňuje Kizáková.
Výstavba stanice stála 36-tisíc eur.
Desaťtisíc eur dostalo združenie od mesta, prostriedky poskytlo aj ministerstvo financií, Sloboda zvierat, časť získali z dvoch percent z daní.
„Pomohli nám aj dobrovoľní darcovia. V tomto zlom svete som stretla mnoho dobrých ľudí, ktorí nám darovali napríklad unimobunku, nábytok, automatickú práčku či dosky. Vlani v júni sme zorganizovali športový deň na podporu stanice,“ vyratúva.
Chceli by aj mačky
V karanténnej stanici, ktorá je pred kolaudáciou, nájdu prácu dvaja zamestnanci.
Starať sa budú maximálne o 30 psíkov v 12 kotercoch.
„Závisí od veľkosti psov. Musíme dodržiavať veterinárnu smernicu, aký priestor pes potrebuje,“ spresňuje Kizáková.
Verí, že nadšenie a dobrí ľudia im pomôžu spoločne zvládnuť prevádzkovanie stanice a v budúcnosti ju aj rozšíriť. Prichýliť by chceli aj mačky.
Zámerom humenského združenia je tiež rozbehnúť vzdelávací projekt na základných a stredných školách.
„Aby zvierat na ulici bolo čo najmenej, aby si ľudia uvedomili, že sa o ne treba zodpovedne starať, aby naša stanica raz mohla slúžiť ako hotel pre psov,“ uzatvára.
